Päť duchovných dimenzií: Časť Prvá

Ako si čitatelia iste všimli z predošlých článkov, na popis abstraktných konceptov stvorenia a celého mystického systému sa často používajú prirovnania. Ako súvisia prirovnania s mysticizmom? V podstate všetko čo o svete vieme, spoznávame cez súvislosti medzi faktami, ktoré sú známe a informáciami, ktoré sú neznáme. Poďme teda naďalej porovnávať skryté a odhalené aspekty reality.

V minulých článkoch sme si popísali pôvod stvorenia a jeho evolúciu v podobe vytvorenia prázdneho priestoru v Nekonečnom Svetle, do ktorého Najvyšší Tvorca následne vpustil lúč svetla, aby naplnil jednotlivé koncentrické nádoby (t. j. sféry alebo svety) v postupne sa znižujúcej svetelnej magnitúde. Posledná, piata sféra predstavovala budúci materiálny vesmír ako ho poznáme dnes.

Závoje Svetla:

Mystická náuka rozlišuje 5 vytvorených "svetov" v nasledovnej postupnosti od Ain Sof smerom do stredu vytvoreného priestoru:

1. Prapôvodný Človek (Adam Kadmon): Táto sféra predstavuje prvotnú šablónu, prototyp resp. archetyp stvorenia a človeka. Zároveň je to Prvotná Vôľa Najvyššieho, ktorý si zaumienil vytvoriť vesmír. Do tretice, ide o filter alebo rozhranie medzi Ain Sof a manifestáciou resp. prvý odev Boha. Predstavuje božský motív pre stvorenie sveta. Údajne bol svet stvorený preto, aby konečným prijímateľom Svetla bol samotný človek. Podľa starých textov, všetko čo bolo a bude vytvorené v manifestácii je súčasťou prvotného božského plánu. Adam Kadmon ako veľmi abstraktný koncept sa v starých textoch popisuje prostredíctvom komponentov ľudskej tváre a ľudských zmyslov, ako napríklad oči, nos, ústa, hmat, zrak atď. Tieto časti predstavujú samotné okná a filtre, cez ktoré prúdi božské svetlo Ain Sof do manifestácie. Podľa niektorých zdrojov v tejto sfére nevidíš očami, ale pozoruješ zmysel a koncept zraku; nepočuješ ušami ale vnímaš zmysel a koncept sluchu, atď.

2. Svet Emanácií (Olam ha Atzilut): Ide o filtrované svetlo z Ain Sof v manifestovanom stvorení. V tejto sfére operuje Najvyšší priamym vplyvom. Slovo „emanácia“ implikuje sústavný tok ako napr. svetlo zo slnka, rieka z prameňa alebo dych z úst (Emanátora).

3. Svet Stvorenia (Olam ha Beryiah): V starých židovských tradíciách ide o sféru archanjelov a sféru božského trónu, na ktorom podľa vízií prorokov Izaiáša a Ezekiela sedel sám Boh. Podľa dostupných informácií je toto najvyššia sféra, ktorú možno uzrieť vo fyzickej inkarnácii prostredníctvom meditácie.

4. Svet Formovania (Olam ha Yetzirah): Najbližšia sféra tesne nad fyzickým svetom, v ktorej údajne operujú anjeli. Jednoduchšie si ju môžeme predstaviť ako sféru matematických vzorcov, zákonov fyziky, foriem behaviorálnych vied, pravidiel logiky, geometrie a hudobných tónov. Prostredníctvom rozumu, predstavivosti, vedy a umenia dokážeme túto dimenziu objavovať a to najmä na základe vzorov, ktoré pozorujeme v bežnom živote.

5. Svet Akcie (Olam ha Assiah): Fyzický vesmír, ktorý poznáme prostredníctvom dimenzií času, priestoru, hmoty, udalostí a energie.

Predtým, než preskúmame každý svet podrobnejšie, popíšme si súvislosti medzi nimi na praktickom príklade. Predstavme si, že sa Architekt rozhodne vytvoriť nejaký predmet, ktorý bude plniť funkciu určitej služby pre celé ľudstvo.

Architekt a jeho vôľa tvoriť predstavuje sféru Adama Kadmona. Aby mohol Architekt niečo vytvoriť, musí najskôr vedieť čo. Povedzme, že by chcel dať ľudstvu nejaký predmet, ktorý by slúžil pre odpočinok. Odpočinok môžeme považovať za prirodzený jav, koncept alebo princíp, ktorý sa v realite pravidelne objavuje. Ako veľmi všeobecnú ideu teda princíp odpočinku priradíme do sveta Emanácií. Následne Architektovi skrsne myšlienka vytvorenia stoličky, na ktorej si predstaví oddychujúceho človeka. Ihneď si vytvorí predbežný náčrt stoličky. Táto aktivita prináleží do Sveta Stvorenia. Náčrt ihneď predá tímu inžinierov, ktorí sa popasujú s detailným plánom, nákresmi, výberom vhodného materiálu, dizajnom a rozmermi stoličky vo Svete Formácie. Následne sa plány pošlú do dielne Sveta Akcie, kde sa stolička vyrobí.

Tieto svety resp. dimenzie môžeme pomenovať aj nasledovne: Duch (Pôvod), Duša (Stvorenie), Myseľ (Formovanie) a Telo (Akcia - materiálny svet). Vezmite si akúkoľvek ideu: Pôvod idey je v Duchu, no vytvorí a manifestuje sa až v Duši človeka. Následne sa vyformuje v Mysli a nakoniec sa vyjadrí v Tele.

Pozrime sa na to z opačnej strany: Vezmite si akékoľvek slovo. Jeho písaná aj ústna forma predstavuje jeho telo, čiže jeho existenciu vo sfére Akcie, čiže vo svete hmoty. Význam tohto slova patrí do sféry, ktorá je tesne za materiálnou, čiže do sféry Formovania. Za významom je vždy nejaký zámer, patriaci do sféry Tvorenia. Za každým zámerom je nakoniec princíp patriaci do sféry Ducha, alebo Emanátora odkiaľ prvotný impulz pochádza. Z uvedeného môžeme teda povedať, že slovo skutočne poznáme, ak poznáme jeho:

Telo=Slovo (písanú a hlasovú formu)

Myseľ=Význam                    

Dušu=Zámer            

Ducha=Princíp

Čiže každá idea začína ako impulz v našom Duchu, vytvorená je v Duši, vyformovaná v Mysli a vyjadrená v Tele. 

Pre zjednodušenie: telo predstavuje fyzickú manifestáciu; myseľ predstavuje logickú ľavú časť mozgu; duša predstavuje emotívnu pravú časť mozgu; nakoniec Duch predstavuje naše skutočné Duchovné Ja resp. Najvyššieho Emanátora.

Svet sa po hebrejsky povie Olam. Toto slovo má rovnaký slovný koreň ako slovo Alam, čo v preklade znamená zakrytý alebo zahalený. Prostredníctvom týchto svetov alebo sfér sa teda pôvodné svetlo Ain Sof zakrýva pred fyzickou manifestáciou tak, aby tá mohla vôbec existovať. Pokiaľ by tieto svety znižujúce magnitúdu pôvodného svetla Ain Sof neexistovali, vytvorený vesmír by okamžite zanikol a splynul by s Ain Sof („Nemôžeš vidieť Moju tvár, pretože žiadny človek ma nemôže vidieť a žiť“ Exodus 33:20). Svety teda predstavujú akési plášte, ktorými Boh zahaľuje svoju esenciu. Boh je však podľa starých textov všadeprítomný a musí byť v stálom spojení so svojím stvorením. Toto predstavuje paradox stvorenia. Tak ako duša napĺňa telo, Boh napĺňa všetok priestor („Neexistuje miesto kde by neprebýval“ Tikuney Zohar).

Ani Boha a ani dušu však nevidíme. Keby sme videli, nemohli by sme fungovať ako slobodné a nezávislé bytosti bez toho, aby sme neboli ohromení prítomnosťou Svetla. Za takých podmienok by sme plnili len Jeho vôľu. Tým, že Ain Sof aj ľudská duša sú ukryté pred našimi zrakmi, môžeme jednať podľa našej slobodnej vôle a požívať plnú zodpovednosť za naše vlastné rozhodnutia a skutky. Podľa starých textov, ľudstvo získalo slobodnú vôľu, materiálne telo a stratilo schopnosť vidieť vlastnú dušu ako následok známeho príbehu keď rajský Adam a Eva zjedli zakázané ovocie zo Stromu Poznania Dobra a Zla. Na dôvažok boli vyhnaní z raja. Pekná nádielka, čo poviete? Ak sa náhodou chystáte práve niečo zjesť, malé odmietnutie prípadne aspoň pozdržanie nezaškodí. Podľa starých textov takýmto spôsobom jemne napravujete tento prvotný hriech. Dobrú chuť.