Stvorenie svetov v podaní Kabaly: Časť Druhá

V minulom článku sme si povedali o Bohu ako nemanifestovanej existencii všeobjímajúceho svetla Ain Sof, ktoré existuje mimo čas, priestor a udalosti. Starí kabalisti uvažovali nad motívmi stvorenia manifestácie. Jedným zo záverov bolo, že všezapĺňajúce Ain Sof k tvorbe svetov motivovala túžba po vlastnom sebapoznaní prostredníctvom vytvorenia tzv. proťajška alebo prijímateľa, ktorým bol samotný manifestovaný vesmír. Staré knihy vravia, že Ain Sof nemá pamäť, minulosť ani budúcnosť – je to Absolútna Prítomnosť a zažiť tento stav prítomnosti je možné len prostredníctvom meditácie alebo intenzívneho sústredenia. V bežnom živote totiž nikdy nežijeme v prítomnosti. Akýkoľvek moment, ktorý si v mysli uvedomíme cez svojich 5 zmyslov je už stotiny sekundy v minulosti a my si ho iba ex-post interpretujeme.

Pristúpme teda k tomu ako kabalisti vnímajú samotný proces stvorenia svetov, vrátane materiálnej úrovne. Tento proces je veľmi podrobne popísaný v knihe Tree of Life: The Palace of Adam Kadmon – Introduction to the Kabbalah by Isaac Luria. Vzhľadom na komplexitu predmetu podám skrátené vysvetlenie a použijem prirovnania z bežného života, ktoré dúfam pomôžu k lepšiemu pochopeniu.

Teológovia sa od nepamäti snažia pochopiť ako je možné, že Nič, ktoré je nekonečné, všemohúce, maximálne dobré a nemateriálne dokázalo vytvoriť Niečo čo je konečné, menej silné, menej dobré a materiálne? Ako mohlo z Ničoho vzísť Niečo? Ako uvidíme v nasledovných riadkoch, proces tvorby manifestácie z Ain Sof Aur – Nekonečného Svetla sa skladá z niekoľkých po sebe nasledujúcich krokov.

Svetlo a Nádoby, Kontrakcia a Expanzia

Podľa Izáka Luriu Nekonečné Svetlo najskôr vytvorilo v sebe samom prázdny priestor v podobe dokonale gulatej prázdnej sféry. Z určitého pomyselného bodu začalo jednoducho sťahovať svoje svetlo a postupne rozširovať prázdny priestor do takej veľkosti, aby sa do neho zmestila celá naplánovaná manifestácia. Počas tejto kontrakcie zanechávalo Svetlo akési jemné svetelné sférické vrstvy s negatívnym nábojom v presne určených vzdialenostiach od seba. Ako v ďalšom odstavci uvidíme, tieto jemné svetelné vrstvy sa tak stali nádobami, ktoré budú v konečnom dôsledku slúžiť ako kontajnery obsahujúce toto Nekonečné Svetlo v jeho postupne sa znižujúcej intenzite. Zároveň budú tieto sféry slúžiť ako hranice medzi 4 Svetmi (Svet Emanácií, Svet Stvorenia, Svet Formovania a Materiálny Svet), z ktorých každý obsahuje 10 Sfér.

Kontrakcia Nekonečného Svetla (Tzimtzum) a vytvorenie svetelných nádob s opačným nábojom dávajú priestor na vytvorenie konečných dimenzií. V praktickej hladine by sa to dalo vykresliť asi takto: Ak ja chcem zmeniť niečo vo svojom živote, musím si na to najskôr vytvoriť “priestor”. Nielen vo svojej mysli, kde nad danou zmenou uvažujem, ale aj v živote. Len myslieť na zmenu nie je dostatočné na to, aby sa uskutočnila a rozvinula. Toto je idea kontrakcie Tzimtzum.

Následne po vytvorení tohto priestoru, pustilo Ain Sof tenký lúč svetla* priamo do jeho stredu. Tento lúč svetla začal postupne zapĺňať jednotlivé sféry, pričom sa jeho intenzita v jednotlivých sférach postupne znižovala. V poslednej spodnej sfére, ktorá predstavuje náš materiálny vesmír bola intenzita svetla nízka. 

Dostávame sa tu k akejsi dualite, ktorú predstavuje svetlo a nádoba, čiže pozitívne a negatívne, sila (obsah) a forma, mužské a ženské, tvoriace akékoľvek makro či mikrosvety. Tento fenomén budeme neskôr sledovať vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotkneme.

Rozbitie nádob

Podľa Luriovej kozmickej drámy, boli nádoby prijímajúce a obsahujúce Svetlo v prvých fázach tvorby nedokonale prepojené medzi sebou čo zapríčinilo, že nedokázali Svetlo udržať a rozbili sa. Keďže popis tohto procesu Rozbitia nádob je zložitý, ilustrujem ho na nasledovnom príklade. Ak chcem, aby nastala zmena v mojom živote, prípadne v mojom myslení, musím mať prostriedok, formu či nádobu, v ktorej sa táto zmena udeje. Ak takúto nádobu alebo prostriedok nemám, nemám nič čo by mohlo obsahovať a udržať Svetlo v podobe sily potrebnej na uskutočnenie takejto zmeny. Keď sa nepripravím dostatočne dobre, nebudem schopný prijať a zachytiť energiu potrebnú na takúto zmenu. Napríklad, pokiaľ si najskôr neposilním a nevyvážim dušu (ktorá v tomto prípade predstavuje nádobu) a začnem hneď s pokročilými meditáciami, môžem si privodiť neštastie tým, že moja duša neudrží príval Svetla, ktorý takáto pokročilá meditácia privolá. V tom prípade moja duša doslovne "praskne" a v tom lepšom prípade sa ocitnem vo zvieracej kazajke.

Črepiny

Keďže nádoby jednotlivých sfér (od štvrtej až po desiatu) neudržali svetlo a došlo k ich rozbitiu, zapríčinilo to absolútny chaos. V tom momente vyšiel z Ain Sof druhý lúč Svetla do manifestovaného vesmíru v čase a priestore, ktorý zabezpečil jeho opätovný chod a zároveň sústredil roztrúsené duchovné iskry Svetla do vnútra foriem, resp. škrupín.  Škrupiny sú samotné črepiny z rozbitých nádob. Izák Luria vo svojom učení tvrdí, že na základe zákona o zachovaní energie, tieto črepiny neprestali existovať a sú roztrúsené v Materiálnom Svete a Svete Formácií. Škrupiny môžme preto rozdeliť do nasledovných kategórií: ľudia, zvieratá, rastliny, minerálny svet – vrátane ich myslenia a konania. Podľa Luriu, je ľudskou zodpovednosťou prekonať tieto škrupiny a pozdvihnúť v nich sa nachádzajúce duchovné iskry do vyšších úrovní. Ide o akýsi spôsob rekonštrukcie duchovných svetov. Týmto spôsobom ovplyvňujeme horný svet zospodu a teda neplatí len “Ako hore, tak aj dolu” ale zároveň platí “Ako dolu, tak aj hore”. Opätovným posielaním duchovných iskier do vyšších sfér sa následne dostáva viac svetla naspať do materiálnej sféry resp. do človeka reprezentujúceho už spomínanú nádobu. Existuje nespočetne mnoho rôznych foriem tohto aktu rekonštrukcie, ktorý sa v hebrejčine nazýva Tikkun, vrátane meditačných techník (Yichudim - unifikácie). Keďže zákon podobnosti vraví, že podobné priťahuje podobné, aby sme boli schopní prijímať svetlo, mali by sme najskôr imitovať božské vlastnosti. Jednoduchý príklad formy Tikkunu je napríklad akt charity. Ak je Boh absolútny darca existencie, môžme napodobňovať túto jeho vlastnosť tak, že budeme pomáhať v existencii iným akoukoľvek formou charity (Tzedakah). Ideálna je taká, kde prijímateľ nepozná darcu. Nemali by sme sa pozastavovať ani nad tým, na čo prijímateľ charitatívny dar použije. Možno práve ten alkoholický drink, je to jediné potrebné pre jeho existenciu. Ďalšie formy Tikkunu môžu byť napríklad modlitba, oľutovanie zlých skutkov, rozhodnutie o zmene či verbálne vyjadrenie hriechov.  

Napriek tejto kozmickej dráme nás staré texty informujú, že prvotný pulz medzi Ain a Sof, medzi neustálou kontrakciou a expanziou, resp. vznikom a zánikom stále funguje a bude fungovať. Jeho vonkajšiu manifestáciu, môžme pozorovať v každom aspekte stvorenia. Ideálnym príkladom kde môžeme tento fenomén zachovania sústavnej expanzie a kontrakcie Ain Sof pozorovať je základný symbol života samého - dýchanie! Ak sa pozrieme do Biblie vidíme, že dych a slová predstavujú samotné nástroje stvorenia vesmíru a života (“A Boh povedal, buď Svetlo…, ….vdýchol hline život…”).

Zákon Podobnosti a Proaktívnosť

Vráťme sa ešte k Zákonu podobnosti: Aby sme ho pochopili, musíme si definovať slová blízko a ďaleko. Vo fyzickom svete slová blízko a ďaleko znamenajú vzdialenosť medzi dvoma bodmi. V Nekonečnom svete, teda vo svete ducha ide o koncepty rovnakosti a podobnosti, ktoré vytvárajú blízkosť. Naopak koncepty rozličnosti, rozdielnosti vytvárajú vzdialenosť a oddelenie.

Ako príklad uveďme dvoch manželov sediacich na gauči. Fyzicky sú blízko, ale ak ich láska po toľkých rokoch manželstva vybledla a stali sa obeťami stereotypu, je pravdepodobné že po takom dlhom čase nadobudli každý odlišnú vieru, názory, hodnoty a záujmy. Najradšej by spolu nesedeli, radšej by boli s niekým iným. Naopak ľudia, ktorý majú podobné hodnoty, vieru a názory sú si duševne blízko.

Na príklade nádoby ako príjemcu/negatívnej zložky a Svetla ako darcu/pozitívnej (čiže proaktívnej) zložky sme si názorne ukázali ich vzájomný vzťah. Z uvedeného je zrejmé, že proaktívnosť je jedna z tzv. božských vlastností. Možno práve jej časté výužívanie zabráni postupnému znižovaniu kvality vzťahu medzi dvoma a viacerými ľuďmi alebo skvalitní vzťahy všade tam kde je blízkosť a jednota potrebná.

Ako teda byť proaktívny?

Byť proaktívny znamená emanovať tieto vlastnosti:

• Podelenie sa
• Byť príčinou
• Mať kontrolu nad vlastnými pocitmi a byť vyrovnaný bez ohľadu či sme kritizovaní alebo chválení
• Byť tvorcom nových situácií

Byť reaktívny znamená správať sa podľa týchto vlastnosti:

• Keď je naše správanie motivované naším egom a nedelíme sa
• Keď len reagujeme na vonkajšie udalosti, sme následkom a nie príčinou
• Keď nevieme odolávať pokušeniu
• Ak vonkajšie sily či ľudia ovplyvnia naše pocity, pozitívne či negatívne
• Ak žijeme bez vnútorného rastu a zmeny našej povahy, nevytvárame pre seba nové duchovné hladiny existencie

V nasledujúcom článku si povieme niečo viac o Piatich Svetoch, slobodnej vôli človeka, nádobách, črepinách a pôvode zla, o osude a určení.

* Tento lúč mal podobu desiatich sfér, ktoré spoločne vytvárajú tzv. prvého človeka s menom Adam Kadmon. Ide o tzv. archetyp alebo maketu duše a jednotlivých duchovných úrovní resp. svetov, pričom tento prapôvodný Adam predstavuje tiež filter cez ktorý preteká Svetlo z negatívnej existencie do manifestácie.

Boh a Stvorenie Svetov v jednoduchom podaní: Časť Prvá

“Ak chceš vyrobiť jablkový koláč od začiatku, musíš najskôr vytvoriť vesmír." Carl Sagan

Sémitskú náuku o ezoterike som si vybral za východiskovú po dlhšom pátraní a porovnávaní. Považujem ju za najdetailnejšiu, najzaujímavejšiu a najzrozumiteľnejšiu spomedzi dostupných systémov. Zároveň je tento systém aj najkomplexnejší a trvalo by mi zrejme niekoľko životov preskúmať ho v jeho celistvosti. 

Keďže sa onedlho pustíme do popisu praktických meditácií, je potrebné najskôr aspoň okrajovo spomenúť ako kabalisti definujú Boha a ako interpretujú vznik vesmíru. Neskôr sa nám tento popis veľmi zíde. Proces tvorby vesmíru, ktorý podám v nasledujúcich dvoch článkoch má korene v už spomínaných základných textoch Sefer Yetzirah a Sefer ha-Bahir, ktoré predstavujú interpretáciu svätej Tóry. Kabalistickú interpretáciu tvorby vesmíru významne obohatila v 16. storočí jedna z najvýznámejších postáv Kabaly – Izák Luria, prezývaný Ari. Izák Luria pôsobil len tri roky v kabalistickom meste Safed, kde aj zomrel vo veku 38 rokov. Napriek tomu dokázal za tak krátku dobu ovplyvniť celú židovskú kultúru a normatívne náboženstvo. Jeho náuky začali študovať aj ľudia, ktorých duchovné smery dovtedy nezaujímali. Predtým než začal Ari pôsobiť v Safede, tejto kabalistickej mekke, strávil 7 rokov v úzadí na jednom z ostrovov rieky Níl štúdiom knihy Zohar. Práve v tejto dobe sa mu zrejme podarilo odhaliť veľmi hlboké koncepty stvorenia vesmíru.

Boh ako Nemanifestovaná Existencia nad Časom, Priestorom a Udalosťami

V našich zemepisných šírkach máme tendenciu predstaviť si Boha ako nejakú postavu starého bradatého pána na tróne, ktorý šéfuje všetkému a všetkým. Takéto zosobnenie je v skutočnosti len antropomorfizovaný popis vysoko abstraktného konceptu, ktorý si inak nevieme predstaviť. V nasledujúcom texte si budeme tiež pomáhať zjednodušeniami, analógiami, metaforami (napr. dobro, Nádoba, Svetlo, Nič, Nekonečno a pod.) a príkladmi, aby sme boli vôbec schopní pochytiť podstatu predmetu.

Kabalisti vravia, že Boha nie je možné popísať, priradiť mu formu či vlastnosti ani chápať dôvody, pre ktoré stvoril vesmír a ich zložky. Boh ako Tvorca a Udržovateľ Vesmíru predstavuje Absolútnu Jednotu, a teda existuje len jeden Jediný Boh. Všetko čo existuje, vrátane Zla je jeho súčasťou.

Starí kabalisti sa však nevyhli špekuláciám, že Boh vytvoril vesmír, duše a materiálnu sféru, aby sa mohol deliť o svoju dobrotu a na to, aby mohol sám seba spoznávať a vyvíjať sa. Verili, že vo svojej esencii je Boh jednoducho povedané “dobrý”. Na to, aby sa Boh mohol deliť o svoju dobrotu a spoznávať samého seba, musel si najskôr vytvoriť akýsi proťajšok, prijímateľa – inými slovami “nádobu”. Tou nádobou sú tzv. Štyri Svety (Olamot*), z ktorých ten posledný je materiálny svet - vesmír ako ho poznáme.

Pred stvorením vesmíru Boh zapĺňal celý priestor – bol teda Jeden a sám. V hebrejskej abecede ho charakterizuje prvé písmeno hebrejskej abecedy Alef, ktoré znamená Majster alebo Učiteľ a toto písmeno má numerickú hodnotu 1. V popise stvorenia sa Boh označuje slovom AIN, čo v preklade znamená "Absencia" alebo "Nič". Slovo NIČ je tak abstraktná veličina, že ju nevieme popísať inak, len ako Absenciu čohokoľvek. Jediné čo slovu NIČ kabalisti vedeli pripísať bolo ďalšie abstraktné slovo – Nekonečno. Dostávame teda slovné spojenie Ain Sof – Nekonečné Nič. Toto Nekonečné Nič je mimo Času, Priestoru a Udalostí a zároveň toto Nekonečné Nič čas, priestor a udalosti emanuje. AIN resp. AIN SOF možme nazvať rôznymi spôsobmi, napríklad ako Najvyšší Princíp, Večne Žijúci Duch, Ultimátna Realita, Nekonečná Bytosť, Večná Prítomnosť, Šéf všetkých šéfov, Boh, Negatívna existencia – ako je komu po vôli.

Kabalisti nám vlastne vravia, že všetko čo bolo, je a bude stvorené vychádza z Ničoho, a teda Čas, Priestor a Udalosti existujú na úrovni Ain Sof zatial len v potenciáli – nie sú ešte manifestované. Keď zaostríme na slovo Nič tak v nás evokuje niečo čo je absolútne malé. Slovo Nekonečné však evokuje predstavu niečoho absolútne veľkého. Čiže Nič a Nekonečno nám indikuje určitú formu vzájomnej interakcie alebo výmeny energie, pričom tento vzájomný vzťah manifestuje tretiu veličinu – Svetlo (Ain Sof Aur). Predstavte si akú silnú frekvenciu a množstvo energie vygeneruje nekonečne rýchlo sa striedajúce striedanie pólov Nekonečne malého bodu a Nekonečne veľkého priestoru. Táto enormná frekvencia vygeneruje intenzitu Svetla, ktorá sa zjavne nedá s ničím porovnať. 

V tomto momente článku ešte stále popisujeme nemanifestovaný stav Boha pred aktuálnym stvorením vesmíru, mimo čas, priestor a udalosti. Ako sme si všimli, formuje sa nám tu akási triáda síl, ktoré sú vzájomne prepojené. V prenesenom význame predstavuje Ain, nekonečne malé Pozitívne Semeno a aktívny článok, pričom Sof predstavuje nekonečne veľké Negatívne Lono, pasívny článok. Vzájomný rovnovážny vzťah týchto dvoch protikladných polarít vyúsťuje do vzniku tretej neutrálnej energie v podobe Aur – Svetla. Táto trojica Negatívnej (nemanifestovanej) existencie Ain Sof Aur potom vytvára štvrtú kvalitu, ktorú predstavuje samotná trojdimenzionálna realita v podobe Času, Priestoru a Udalostí.

Keďže v ezoterike platí zákon “Ako hore (v nebi), tak aj dole (na zemi)”, tento akt Trojice síl, ktorá funguje ako Jeden Celok je ľahko pochopiteľný aj z pohľadu človeka.

Uvádzam nasledovné príklady:

a) Pozitívne, Negatívne, Neutrálne ===== Polarita

b) Otec, Duch Svätý, Syn ===== Kresťanstvo

c) Yin, Yang, Tao ===== Taoizmus

d) Brahma, Vishnu, Shiva ===== Hinduizmus

e) Generátor, Operátor, Ničiteľ ===== Boh

f) Akcia, Reakcia, Rovnovaha ====Mechanika

g) Téza, Antitéza, Syntéza ===== Logika

h) Otec, Matka, Dieťa ===== Rodina

i) Minulosť, Budúcnosť, Súčasnosť ===== Čas

j) Nádych, Výdych, Zadržanie ===== Život, Dych

K tetrádam I a J sa ešte vrátime v nasledujúcich článkoch. V budúcch častiach si popíšeme samotný proces tvorby vesmíru v podaní kabalistickej náuky a dáme ho do súvislosti s podstatou meditácie, slobodnou vôľou človeka a fenoménom dychu.

*v starých textoch sa uvádza Päť svetov:: Adam Kadmon, Svet Emanácií, Formácií a Materiálny Svet. Ten prvý predstavuje rozhranie medzi negatívnou existenciou a manifestovaným vesmírom. V nasledujúcich článkoch ho budem spomínať len okrajovo.

O náramku proti urieknutiu

Kedže som sa pred takmer rokom s intenzitou vrátil k jednej zo svojich zanedbaných vášní, ktorou je štúdium a prax tých najprepracovanejších ezoterických metód, rozhodol som sa vytvoriť si k tomu aj vlastný blog. Začnime teda zľahka. Prípútajte sa, vzlietame!

Dnes zaostrím na aktuálny fenomén s názvom “červená šnúrka”. Na zápästí ju nosí asi polovica slovenskej (ak nie svetovej) populácie, bez ohľadu na vek, sociálny status, vzdelanie či presvedčenie. Všeobecné sa má o tomto rozšírenom “amulete” za to, že od jej nositeľa odháňa zlo, kliatby, uhranutie, urieknutie, prípadne závisť a ohováranie. V hebrejčine sa toto zlo nazýva všeobecne Ayin Ha Ra – Zlovestné oko. Tu však všeobecné povedomie o tomto amulete aj končí. Červená stuha na ruke symbolizuje predovšetkým červíka, ktorý má nositeľovi pripomínať jeho nízky pozemský status a odťahovať ho od túžby po nadradenosti a arogancii. Človek, ktorý nosí túto stuhu tak deklaruje dobrovoľné podvolenie svojej povahy Najvyššiemu. Svoj osud tak zveruje do Jeho rúk a Jeho ochrany. 

Pôvod amuletu a správny postup jeho aktivácie: 

Tradícia nosenia červenej stuhy pochádza z oblasti Izraela a bola využívaná ortodoxnými židovskými ženami v posledných 200 – 300 rokoch. Nešlo však len o bežné nosenie akejkoľvek červenej stuhy. Celá procedúra bola podstatne zložitejšia. Dlhá červená bavlnená stuha sa najskôr ovinula sedem krát okolo hrobu biblickej Ráchel. Ten sa dodnes nachádza v malej islamskej mešite na predmestí Betlehema. Ráchel je jednou zo štyroch veľkých matiek židovského národa, a je spomínaná tak v Starom Zákone v knihe Genesis ako aj v Koráne s náležitým rešpektom. Po ovinutí okolo hrobu sa stuha nastrihala na časti tak, aby každá jednotlivá časť stuhy mohla byť sedem krát ovinutá okolo ľavej ruky jednej zo žien. Po upevnení stuhy na ruke musela žena vysloviť sedem krát modlitbu Ana Bekoach, ktorej obsahom je žiadosť o Ochranu a Milosť. Pôvod tejto modlitby je pripisovaný údajnému autorovi jednej zo základných kabalistických kníh Sefer Ha-Bahir, rabínovi Nehunia ben HaKanah-ovi, ktorý žil približne v 1. st. n. l.

Základná analýza amuletu a aktivačného aktu:

a) Číslo sedem: 

Čísla a písmená sú veľmi dôležité komponenty v každej oblasti židovskej mystiky a mágie, či sa už týkajú tvorby a dizajnu amuletov alebo samotných modlitieb a meditačných techník. Preto sa im budem podrobne venovať v nasledujúcich článkoch. Číslo sedem symbolizuje:

a) sedem dní v týždni, počas ktorých má amulet opakovane pôsobiť, 

b) sedem božských sfér (Nebeských Palácov) a božských síl, ktoré prinášajú Milosť a Prítomnosť Najvyššieho do materiálneho sveta

c) úplnosť, víťazstvo a zavŕšenie – podľa knihy Genesis stvoril vesmír Boh za šesť dní a na siedmy deň oddychoval. Staré texty nás informujú, že Stvorenie v skutočnosti skončilo až na siedmy deň. Ten by mali ľudia venovať oddychu a duchovným aktivitám - pripadá na sobotu. V prípade amuletu číslo sedem deklaruje aj to, že amulet bude úspešný a zvíťazí nad spomínanýmu silami zla.

c) fokálny bod – ďalší základný kabalistický text Sefer Yetzirah (Kniha Formácií) nás informuje, že fyzická úroveň sa skladá zo šiestich smerov – východ, západ, sever, juh, hore a dole,  pričom siedma dimenzia predstavuje individuálny fokálny bod - človeka samotného. Človek funguje v neustálom napätí medzi jeho vlastnými hodnotami, cieľmi, egom a ľuďmi či silami v jeho okolí, ktoré naňho zo spomínaných smerov resp. svetových strán neustále vplývajú. Je jeho neustálou úlohou kontrolovať mieru tohto vplyvu tak, aby si zachovával vlastnú identitu.

b) Červená farba: 

Symbolizuje piatu najvyššiu duchovnú silu, ktorá sa nazýva Gevurah (Krutosť). Gevura je sila na jednom konci duchovného spektra síl a jej úlohou je kontrolovanie prítoku množstva duchovnej sily nachádzajúcej sa na opačnej strane spektra, ktorá sa nazýva Chesed (Milosť). Gevurah vládne takým aspektom ako sú napríklad súd a rozsudok, rozpad, katabolizmus, kontrola, ochrana, boj atď. Najhmatateľnejším reprezentantom tejto duchovnej sily je planéta Mars. K problematike duchovných síl a sfér sa ešte dostaneme v nasledujúcich článkoch. Aby sme si vedeli lepšie predstaviť ako sila Gevurah funguje, ilustrujem to na nasledovnom zjednodušenom príklade: Predstavme si, že celá existencia vesmíru a jeho zložiek je závislá na sile Milosti, neustále plýnucej od Najvyššieho Tvorcu. Ak by táto sila Milosti čo i len na moment prestala pritekať do materiálnej existencie, aktualizovať ju, updatovať a vyživovať celé stvorenie, vesmír by ihneď prestal existovať. Absolútnu Milosť si môžme predstaviť ako automat na cukríky, ktorý ich neusále sype zo seba von bez ohľadu na to, kto je príjemca. Jej úlohou je neustále udržovať a zabezpečovať kontinuálny rast vo svete hmoty. Na druhej strane extrému je už spomínaná sila Gevurah, ktorá koriguje a kontroluje silu Milosti tak, že do materiálnej existencie prepúšťa len toľko Milosti, koľko je potrebné. Ako vládca nad súdom a rozsudkom sa sila Gevurah správa podľa určitej šablóny, resp. Zákona. Gevurah dokáže silu Milosti úplne zablokovať. V tomto prípade dochádza ku smrti, zániku a rozpadu. Tieto dve extrémne sily sú v neustálej rovnováhe a pokojne ich môžme nazvať aj Príroda.

c) Aktivácia amuletu - koncentrácia, spojenie, riadenie pohybu energie: 

Vyslovenie modlitby s dostatočnou koncentráciou (kavannah) súvisí s potrebou napojiť sa na vyššie sféry (v tomto prípade Gevurah) a zároveň so samotným amuletom. Človek resp. časť jeho duše tak predstavuje akýsi hromozvod alebo konduktor duchovnej sily zhora nadol do objektu. Technicky vzaté, personalizuje si vlastný amulet a spája s ním časť svojej duše. Samotný prenos sily nie je nič iné ako variácia tzv. prikladania rúk, ktoré je spomínané tak v Starom ako aj Novom zákone.

Samotný príkaz pre napojenie sa na vhodnú energiu a jej tzv. "pritiahnutie" sa robí napr. vhodne zostavenou modlitbou resp. invokáciou. Vidí tu niekto aspoň teoretickú paralelu s programovaním, programovacím jazykom a zadávaniu príkazov? Podobných paralel bude viac. Ak som napríklad v predošlom texte spomenul slovo Najvyšší, a niekto s ním bude mať problém, pokojne si to slovo môže zameniť napríklad za Hlavného Programátora  resp. Tvorcu a Správcu Systému, v ktorom vy sami fungujete ako naprogramovaný, potenciálne aktívny článok s možnosťou slobodnej voľby pri obmedzených príležitostiach. Rozširovanie týchto príležitostí je jedným z hlavných cieľov mágie. 

d) Ana Bekoach modlitba: 

Ako som už spomenul, vhodne zostavená modlitba vyslovená pri dostatočnej koncentrácii slúži na napojenie sa a vedenie požadovaných síl alebo myšlienky na finálne miesto. V tomto prípade je to modlitba Ana Bekoach, ktorá obsahuje 42 slov v (ako inak) siedmych vetách. Keď spojíme všetky prvé písmená 42 slov tejto modlitby, dostaneme veľmi starú písmenovú interpretáciu spomínanej sféry Gevurah.

e) Ľavá ruka:

Prináleží tzv. ľavému Pilieru Síl na ktorom sa nachádza aj sféra Krutosti, ktorá vládne aj samotnej ochrane a kontrole negatívnych síl a vplyvov. Preto sa predmetná stuha nosí na ľavom zápastí. 

Ako nás informujú starodávne texty, s amuletmi to nie je vždy jednoduché. Ich tvorba a aktivácia často (ale nie vždy) vyžaduje pokročilé znalosti a výkon určitých postupov, ktoré sú založené na komplikovanej logike. Červená stuha nie je zďaleka ten najvhodnejší amulet na ochranu pred zlými vplyvmi. Najvhodnejšie amulety sú tie, ktoré obsahujú určité špecifické texty a písmená, zosobňujúce božské aspekty, mená archanjelov a anjelov, ktorí majú špecifické poslanie zhodné s účelom daného amuletu. Obyčajne sú amulety napísané na kvalitnom papieri, koži zvieraťa, vygravírované na kove alebo napísané tušom priamo na koži človeka. Veľmi často sa potom takto popísaná ruka umyje v nádobe s vodou a tá sa následne vypije! Takto dochádza k tzv. "internalizácii" amuletu. Pokročilé amulety sa dokonca internalizujú prostredníctvom meditácie tak, že sa jednotlivé písmená či texty predstavujú v určitých častiach tela. O amuletoch, aktivačných procesoch a účelom, na ktoré sa často používajú sa rozpíšem podrobne v nasledujúcich článkoch.

Snáď som Vás na úvod pobavil krátkou rozprávkou, a jemne poodhalil akým smerom sa články tohto blogu budú uberať. Pozrieme sa do myslí rôznych významných kabalistov, ktorí žili posledných 2000 rokov, na techniky ich meditácií, s čím sa počas meditácií stretli, na akých princípoch stavali celú náuku, ako jednoducho a prakticky mali zmáknutú definíciu Boha, štruktúru a funkcie duše človeka, ako ju pripravovali na prijímanie Svetla tak, aby ju nepoškodili (mnohým sa to nepodarilo) a ako ju “obliekali” predtým než nastúpili na ascent do tzv. nebeských palácov. Spomenieme aj to v čom sa nezhodovali a dodnes pravdepodobne nezhodujú a akým ďalším praktikám sa venovali. Pokiaľ do toho nikto nezamieša normatívne náboženstvo, príkazy, zákazy, moralizovanie, kritiku a k článkom bude pristupovať s otvorenou mysľou, môže sa tešiť na úchvatnú mentálnu archeológiu a na nevídané, myseľ ohýbajúce abstraktné koncepty, pri ktorých budú Harry Potter a Indiana Jones vyzerať ako amatéri.