Stvorenie svetov v podaní Kabaly: Časť Druhá

V minulom článku sme si povedali o Bohu ako nemanifestovanej existencii všeobjímajúceho svetla Ain Sof, ktoré existuje mimo čas, priestor a udalosti. Starí kabalisti uvažovali nad motívmi stvorenia manifestácie. Jedným zo záverov bolo, že všezapĺňajúce Ain Sof k tvorbe svetov motivovala túžba po vlastnom sebapoznaní prostredníctvom vytvorenia tzv. proťajška alebo prijímateľa, ktorým bol samotný manifestovaný vesmír. Staré knihy vravia, že Ain Sof nemá pamäť, minulosť ani budúcnosť – je to Absolútna Prítomnosť a zažiť tento stav prítomnosti je možné len prostredníctvom meditácie alebo intenzívneho sústredenia. V bežnom živote totiž nikdy nežijeme v prítomnosti. Akýkoľvek moment, ktorý si v mysli uvedomíme cez svojich 5 zmyslov je už stotiny sekundy v minulosti a my si ho iba ex-post interpretujeme.

Pristúpme teda k tomu ako kabalisti vnímajú samotný proces stvorenia svetov, vrátane materiálnej úrovne. Tento proces je veľmi podrobne popísaný v knihe Tree of Life: The Palace of Adam Kadmon – Introduction to the Kabbalah by Isaac Luria. Vzhľadom na komplexitu predmetu podám skrátené vysvetlenie a použijem prirovnania z bežného života, ktoré dúfam pomôžu k lepšiemu pochopeniu.

Teológovia sa od nepamäti snažia pochopiť ako je možné, že Nič, ktoré je nekonečné, všemohúce, maximálne dobré a nemateriálne dokázalo vytvoriť Niečo čo je konečné, menej silné, menej dobré a materiálne? Ako mohlo z Ničoho vzísť Niečo? Ako uvidíme v nasledovných riadkoch, proces tvorby manifestácie z Ain Sof Aur – Nekonečného Svetla sa skladá z niekoľkých po sebe nasledujúcich krokov.

Svetlo a Nádoby, Kontrakcia a Expanzia

Podľa Izáka Luriu Nekonečné Svetlo najskôr vytvorilo v sebe samom prázdny priestor v podobe dokonale gulatej prázdnej sféry. Z určitého pomyselného bodu začalo jednoducho sťahovať svoje svetlo a postupne rozširovať prázdny priestor do takej veľkosti, aby sa do neho zmestila celá naplánovaná manifestácia. Počas tejto kontrakcie zanechávalo Svetlo akési jemné svetelné sférické vrstvy s negatívnym nábojom v presne určených vzdialenostiach od seba. Ako v ďalšom odstavci uvidíme, tieto jemné svetelné vrstvy sa tak stali nádobami, ktoré budú v konečnom dôsledku slúžiť ako kontajnery obsahujúce toto Nekonečné Svetlo v jeho postupne sa znižujúcej intenzite. Zároveň budú tieto sféry slúžiť ako hranice medzi 4 Svetmi (Svet Emanácií, Svet Stvorenia, Svet Formovania a Materiálny Svet), z ktorých každý obsahuje 10 Sfér.

Kontrakcia Nekonečného Svetla (Tzimtzum) a vytvorenie svetelných nádob s opačným nábojom dávajú priestor na vytvorenie konečných dimenzií. V praktickej hladine by sa to dalo vykresliť asi takto: Ak ja chcem zmeniť niečo vo svojom živote, musím si na to najskôr vytvoriť “priestor”. Nielen vo svojej mysli, kde nad danou zmenou uvažujem, ale aj v živote. Len myslieť na zmenu nie je dostatočné na to, aby sa uskutočnila a rozvinula. Toto je idea kontrakcie Tzimtzum.

Následne po vytvorení tohto priestoru, pustilo Ain Sof tenký lúč svetla* priamo do jeho stredu. Tento lúč svetla začal postupne zapĺňať jednotlivé sféry, pričom sa jeho intenzita v jednotlivých sférach postupne znižovala. V poslednej spodnej sfére, ktorá predstavuje náš materiálny vesmír bola intenzita svetla nízka. 

Dostávame sa tu k akejsi dualite, ktorú predstavuje svetlo a nádoba, čiže pozitívne a negatívne, sila (obsah) a forma, mužské a ženské, tvoriace akékoľvek makro či mikrosvety. Tento fenomén budeme neskôr sledovať vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotkneme.

Rozbitie nádob

Podľa Luriovej kozmickej drámy, boli nádoby prijímajúce a obsahujúce Svetlo v prvých fázach tvorby nedokonale prepojené medzi sebou čo zapríčinilo, že nedokázali Svetlo udržať a rozbili sa. Keďže popis tohto procesu Rozbitia nádob je zložitý, ilustrujem ho na nasledovnom príklade. Ak chcem, aby nastala zmena v mojom živote, prípadne v mojom myslení, musím mať prostriedok, formu či nádobu, v ktorej sa táto zmena udeje. Ak takúto nádobu alebo prostriedok nemám, nemám nič čo by mohlo obsahovať a udržať Svetlo v podobe sily potrebnej na uskutočnenie takejto zmeny. Keď sa nepripravím dostatočne dobre, nebudem schopný prijať a zachytiť energiu potrebnú na takúto zmenu. Napríklad, pokiaľ si najskôr neposilním a nevyvážim dušu (ktorá v tomto prípade predstavuje nádobu) a začnem hneď s pokročilými meditáciami, môžem si privodiť neštastie tým, že moja duša neudrží príval Svetla, ktorý takáto pokročilá meditácia privolá. V tom prípade moja duša doslovne "praskne" a v tom lepšom prípade sa ocitnem vo zvieracej kazajke.

Črepiny

Keďže nádoby jednotlivých sfér (od štvrtej až po desiatu) neudržali svetlo a došlo k ich rozbitiu, zapríčinilo to absolútny chaos. V tom momente vyšiel z Ain Sof druhý lúč Svetla do manifestovaného vesmíru v čase a priestore, ktorý zabezpečil jeho opätovný chod a zároveň sústredil roztrúsené duchovné iskry Svetla do vnútra foriem, resp. škrupín.  Škrupiny sú samotné črepiny z rozbitých nádob. Izák Luria vo svojom učení tvrdí, že na základe zákona o zachovaní energie, tieto črepiny neprestali existovať a sú roztrúsené v Materiálnom Svete a Svete Formácií. Škrupiny môžme preto rozdeliť do nasledovných kategórií: ľudia, zvieratá, rastliny, minerálny svet – vrátane ich myslenia a konania. Podľa Luriu, je ľudskou zodpovednosťou prekonať tieto škrupiny a pozdvihnúť v nich sa nachádzajúce duchovné iskry do vyšších úrovní. Ide o akýsi spôsob rekonštrukcie duchovných svetov. Týmto spôsobom ovplyvňujeme horný svet zospodu a teda neplatí len “Ako hore, tak aj dolu” ale zároveň platí “Ako dolu, tak aj hore”. Opätovným posielaním duchovných iskier do vyšších sfér sa následne dostáva viac svetla naspať do materiálnej sféry resp. do človeka reprezentujúceho už spomínanú nádobu. Existuje nespočetne mnoho rôznych foriem tohto aktu rekonštrukcie, ktorý sa v hebrejčine nazýva Tikkun, vrátane meditačných techník (Yichudim - unifikácie). Keďže zákon podobnosti vraví, že podobné priťahuje podobné, aby sme boli schopní prijímať svetlo, mali by sme najskôr imitovať božské vlastnosti. Jednoduchý príklad formy Tikkunu je napríklad akt charity. Ak je Boh absolútny darca existencie, môžme napodobňovať túto jeho vlastnosť tak, že budeme pomáhať v existencii iným akoukoľvek formou charity (Tzedakah). Ideálna je taká, kde prijímateľ nepozná darcu. Nemali by sme sa pozastavovať ani nad tým, na čo prijímateľ charitatívny dar použije. Možno práve ten alkoholický drink, je to jediné potrebné pre jeho existenciu. Ďalšie formy Tikkunu môžu byť napríklad modlitba, oľutovanie zlých skutkov, rozhodnutie o zmene či verbálne vyjadrenie hriechov.  

Napriek tejto kozmickej dráme nás staré texty informujú, že prvotný pulz medzi Ain a Sof, medzi neustálou kontrakciou a expanziou, resp. vznikom a zánikom stále funguje a bude fungovať. Jeho vonkajšiu manifestáciu, môžme pozorovať v každom aspekte stvorenia. Ideálnym príkladom kde môžeme tento fenomén zachovania sústavnej expanzie a kontrakcie Ain Sof pozorovať je základný symbol života samého - dýchanie! Ak sa pozrieme do Biblie vidíme, že dych a slová predstavujú samotné nástroje stvorenia vesmíru a života (“A Boh povedal, buď Svetlo…, ….vdýchol hline život…”).

Zákon Podobnosti a Proaktívnosť

Vráťme sa ešte k Zákonu podobnosti: Aby sme ho pochopili, musíme si definovať slová blízko a ďaleko. Vo fyzickom svete slová blízko a ďaleko znamenajú vzdialenosť medzi dvoma bodmi. V Nekonečnom svete, teda vo svete ducha ide o koncepty rovnakosti a podobnosti, ktoré vytvárajú blízkosť. Naopak koncepty rozličnosti, rozdielnosti vytvárajú vzdialenosť a oddelenie.

Ako príklad uveďme dvoch manželov sediacich na gauči. Fyzicky sú blízko, ale ak ich láska po toľkých rokoch manželstva vybledla a stali sa obeťami stereotypu, je pravdepodobné že po takom dlhom čase nadobudli každý odlišnú vieru, názory, hodnoty a záujmy. Najradšej by spolu nesedeli, radšej by boli s niekým iným. Naopak ľudia, ktorý majú podobné hodnoty, vieru a názory sú si duševne blízko.

Na príklade nádoby ako príjemcu/negatívnej zložky a Svetla ako darcu/pozitívnej (čiže proaktívnej) zložky sme si názorne ukázali ich vzájomný vzťah. Z uvedeného je zrejmé, že proaktívnosť je jedna z tzv. božských vlastností. Možno práve jej časté výužívanie zabráni postupnému znižovaniu kvality vzťahu medzi dvoma a viacerými ľuďmi alebo skvalitní vzťahy všade tam kde je blízkosť a jednota potrebná.

Ako teda byť proaktívny?

Byť proaktívny znamená emanovať tieto vlastnosti:

• Podelenie sa
• Byť príčinou
• Mať kontrolu nad vlastnými pocitmi a byť vyrovnaný bez ohľadu či sme kritizovaní alebo chválení
• Byť tvorcom nových situácií

Byť reaktívny znamená správať sa podľa týchto vlastnosti:

• Keď je naše správanie motivované naším egom a nedelíme sa
• Keď len reagujeme na vonkajšie udalosti, sme následkom a nie príčinou
• Keď nevieme odolávať pokušeniu
• Ak vonkajšie sily či ľudia ovplyvnia naše pocity, pozitívne či negatívne
• Ak žijeme bez vnútorného rastu a zmeny našej povahy, nevytvárame pre seba nové duchovné hladiny existencie

V nasledujúcom článku si povieme niečo viac o Piatich Svetoch, slobodnej vôli človeka, nádobách, črepinách a pôvode zla, o osude a určení.

* Tento lúč mal podobu desiatich sfér, ktoré spoločne vytvárajú tzv. prvého človeka s menom Adam Kadmon. Ide o tzv. archetyp alebo maketu duše a jednotlivých duchovných úrovní resp. svetov, pričom tento prapôvodný Adam predstavuje tiež filter cez ktorý preteká Svetlo z negatívnej existencie do manifestácie.